The Guild

Váš undergroundový herní portál

Autor: Pridané: Srpen - 26 - 2010 Zobrazene 940 x Dátum vydania: Developer:

Na trh prišla nová hra od Blizzard Entertainment. Že je to práve pokračovanie úspešnej sci-fi real-time stratégie StarCraft, je v podstate úplne jedno. Blizzard zlé hry nerobí. Ani priemerné. Ak sa pokúsime vystúpiť z radu a prehlásime, že sú to vlastne projekty s dobre známymi prvkami, hrateľnosťou a vlastne ničím neprekvapia, už nám nás upaľujú ako kacírov. Pritom je to pravda. Avšak pri pohľade na predošlé série Blizzardu (áno, zopakujeme si známy štvorlístok Diablo, StarCraft, WarCraft a World of Warcraft) musí byť každému jasná jedna vec. Blizzard vydá hru síce s meškaním, ale takmer všetko je tip-top, chyby pomaly aby človek lupou hľadal, všetky herné prvky fungujú na výbornú. A čo je ešte dôležitejšie, vedia sa presne trafiť do vkusu hráčov. Masy hráčov. Gigantickej skupiny hráčov, takže vydavateľ pokojne súhlasí so všetkým, hoc aj s odkladaním hry niekoľko rokov. Aby sme to zbytočne nenaťahovali. Prvá časť plánovanej trilógie druhého dielu (slovné spojenie roka) nazvaná StarCraft II: Wings of Liberty nevybočuje z radu ostatných hier od Blizzardu. Čakali ste čosi iné? Obšírne rozoberať princípy real-time stratégií netreba, veď to celé poznáte: máme základňu, tam postavíme kasárne, z ktorých nám vybiehajú vojačikovia, z depa tanky, tu postavíme bunker, tam strážnu vežu, v laboratóriách si budeme všetko vylepšovať a tak ďalej. Máte suroviny, môžete budovať, vyrábať, ste pánmi sveta. Nemáte ich, je samozrejme zle. Potom to všetko označíte a nepriateľovi ukážete, že pande sa nie nehovorí. Jednotky SCV ťažia minerály alebo z rafinérie vybudovanej na špeciálnom mieste nosia do základne plyn. Áno, musíte sa starať o pomocné jednotky, ktoré nosia suroviny z obmedzených ložísk na vašu základňu. Pekne ako kedysi. To, že tieto archaické postupy fungujú, musí byť jasné každému. Inovácie v RTS žánri totiž neviedli vždy (alebo dokonca takmer nikdy???) k samotnému zlepšeniu hrateľnosti. Blizzard veľmi dobre vie, čo chceme: baviť sa. Práve to je na StarCrafte II fascinujúce: ono je to vlastne obyčajná stratégia. Lenže hrá sa tak dobre a ťažko nájdete výraznejšie chyby. Vlastne ani netušíte, čo by ste chceli zmeniť, čo vám vadí! Takže na otázku, prečo je StarCraft II: Wings of Liberty na rozdiel od konkurencie kráľom, kráľovnou a princom real-time stratégií, existuje jednoduchá odpoveď. Pretože neobsahuje chyby a niekto si tu dal sakramentsky záležať na vytvorení dokonalého systému hrateľnosti. Povedali by ste, že príbeh nie je pri tomto druhu hier príliš potrebný. To ste sa však zrejme nedostali do kontaktu s pôvodným StarCraftom. Je to chyba, napraviť to ale môžete kedykoľvek, hra sa spoločne s datadiskom stále predáva, sklamaní určite nebudete. O zápletku predošlého dobrodružstva však nebude ukrátený nik: môžete siahnuť po manuáli alebo si vychutnáte interaktívne zhrnutie počas inštalácie, ktorá je nie práve najrýchlejšia, navyše sa pripravte na množstvo stiahnutých update-ov. To, že pri inštalácii musíte byť pripojení k internetu a taktiež je nutné založiť si konto na Battle.nete, berieme ako minimálne zlo. Netrvá to päť minút, ale počiatočné zdržiavanie je vykúpené skvelou hrateľnosťou. K príbehu: Wings of Liberty obsahuje iba kampaň za ľudí. Celkovo 26 misií odohráte v ich réžii (až na nejakú tú výnimku, ale to už budete v hre absolútne po uši) a nepocítite monotónnosť ani raz. Aj vďaka príbehu. Sledujeme príbeh Jima Raynora. Žoldniera, ktorý stále smúti za svojou známou Kerriganovou a stal sa z neho hľadaný zločinec. Bývalá Raynorova kolegyňa ako Queen of Blades stojí na čele mimozemskej rasy Zergov a ide jej len a len o zničenie ľudstva. Tyranský vládca Mengsk sa snaží držať od tela rebelov na čele s Raynorom a nebude chýbať ani zbieranie artefaktov, boje proti Protossanom a nejaké to dôležité proroctvo. Všetko to sú myšlienky už nie raz použité, recyklované, avšak sci-fi ako žáner tým trpieť nemusí, ak sú spracované pútavo. A to sa Blizzardu podarilo na výbornú. Inšpirácia rôznymi knihami, seriálmi (napríklad Firefly a ďalšie) je podtrhnutá tým, že Kerriganovú nadabovala Tricia Helfer, ktorú poznáme z Battlestar Galacticy. Každý vstup do misie vás tým pádom baví a neberiete ho ako tradičnú omáčku. Medzi jednotlivými misiami sa môžete navyše prechádzať po častiach lode, rozprávať sa s ostatnými postavami, vylepšovať jednotky, budovy alebo sledovať vládou ovládané spravodajstvo či si dokonca zahrať vesmírnu arkádu v štýle Xenon. 2 Nechýba ani humor, keďže každá z postáv je presne vyprofilovaná podľa jednoduchého vzorca: navzájom sa dopĺňajú. To všetko odhalíte až v momente, kedy si skúsite zahrať akúkoľvek inú stratégiu. Zistíte, že i v tomto StarCraft II exceluje a vidíte, že príbeh, hoci tuctový, má veľký vplyv i na strategický žáner. Táto omáčka okolo má potrebnú šťavu a vďaka tomu chutí StarCraft II ako kráľovský pokrm. Presuňme sa ale už priamo do centra diania. Každá z 26 misií je zaujímavá, zábavná a až na tie úvodné, prostredníctvom ktorých sa naučíte všetky základy, i adekvátne náročná. Tentoraz však nemáme na mysli to, že by ste sa museli prerúbať cez miliardu nepriateľských jednotiek. To, čo zdobilo už predošlý diel, je vo Wings of Liberty takmer dokonalé. Každá jednotka má svoje klady a zápory. Ak postavíte tú najgigantickejšiu s obrovským delom, netešte sa, rozhodne to neznamená, že máte v rukách ultimátnu zbraň. Nikdy vám nestačí jeden druh jednotiek: už len pri peších budete musieť kombinovať. Navyše každú budovu môžete rozšíriť o špeciálnu úpravu. Budete vyrábať dve jednotky naraz alebo chcete vyrábať aj viac, než základnú pechotu a zdravotníkov? Na jednu budovu je možné aplikovať jeden upgrade, no výhody a nevýhody si domyslí každý sám. Avšak ani základná pechota nie je zlá. Ak ju vylepšíte, postavíte početnejšiu armádu, doplníte o mnoho medikov, máte v rukách silnú zbraň. Nie však proti všetkým druhom jednotiek, túto masu môže poľahky doslova rozpitvať tank alebo granáty. Plameňomet je ničivý, avšak obmedzený rozsahom. Ďalej tu je sniper, rýchle, ale slabo obrnené jednotky a ďalšie a ďalšie… navyše každá z nich má špeciálnu schopnosť. A to sme len pri pechote. Používanie vhodných typov jednotiek na nepriateľa je nutné. Hra vás totiž veľmi ľahko a doslova profesorsky dokáže vyškoliť. Na normálnej obtiažnosti to až tak markantné nie je, hoci i tu nájdete mnoho prípadov, kedy sa pri chybne rozohranej partii rozpadne váš plán o víťazstve tak detinsky, až vás to zabolí. Nie však preto, že umelá inteligencia je počítačom riadená a vie “rýchlejšie klikať” – jednoducho vás protivník vypráši vďaka tomu, že sa nedokážete efektívne brániť alebo útočíte s príliš mnoho stratami, čo sa vám vypomstí neskôr. Označiť všetky jednotky a poslať ich na nepriateľa sa nevypláca – maximálne ku koncu, pri skutočne masívnej presile. Automaticky zistíte, že robíte skupiny jednotiek, vysielate ich na nepriateľa vo vlnách, z viacerých pozícií, používate masívne medikov alebo SCV jednotky, ktoré opravujú stroje. Príjemné hranie, ktoré vás núti stále rozmýšľať trochu inak. Je to dané i rôznorodosťou, pestrosťou misií. Nechcete stratiť ani jedného pešiaka, čo je pri RTS žánri ojedinelý jav. Málokedy sa stane, že v jednom rohu máte základňu vy, v druhom nepriateľ a jediné, čo máte spraviť, je jeho absolútna anilhilácia. Takmer vždy máte základňu, často i súper, no úlohy sú rôzne, vyplývajú z príbehu. Raz ochraňujete ľudské príbytky pred protossanským vyhladením, inokedy ničíte vlaky prevážajúce tajný materiál, s gigantickým mechom ničíte nepriateľské základne. V jednej misii dokonca v noci bránite svoju základňu pred nájazdmi infikovaných a cez deň, kedy nie sú aktívni, ničíte ich príbytky. Je to zaujímavé, núti vás to cez deň nielen klikať s označenými jednotkami na nebrániace sa budovy, ale i vystužovať obranu proti nočným výpadom. A naopak. Alebo musíte vyťažiť určité množstvo surovín. Kryštály sa však nachádzajú na pôde, ktorá je pravidelne zaplavovaná lávou. Ak staviate, míňate kryštály, no len zásobovať sa nemôžete. Zároveň je nutné sa brániť pred dotieravými nepriateľmi. Podobne sa snažíte ťažiť kryštály – musíte nahrabať potrebné množstvo skôr, než súper, aby ste mohli podplatiť dôležitú osobu. Znovu nestačí len ťažiť, súper to robí taktiež a má viac zdrojov surovín. Naháňačka – v tom najlepšom zmysle slova – môže začať. Narazíte aj na niekoľko misií, v ktorých nič nestaviate, ale s vybranými jednotkami musíte prejsť danú trasu na mape. Niekedy mierna frustrácia, avšak len dovtedy, kým neprídete na to, že bez maximálneho spoznania slabín a prednosti dodaných jednotiek, sa nikam nepohnete. A potom ich začnete využívať. Hra vás vlastne nenápadne učí ako efektívne využívať každučkú jednotku. Skvele vyvážené jednotky, vynikajúco navrhnuté misie – to je základ, ktorý je nemožné rozbiť a práve vďaka tomu StarCraft II: Wings of Liberty funguje. Aj preto, že žiadny konkurent nedokáže akceptovať dve vyššie uvedené podmienky ako nutnosť k úspechu. StarCraft II: Wings of Liberty dominuje preto, že nemá žiadnu konkurenciu. Nepotrebuje k tomu 3D engine a spektakulárne výbuchy. Ono graficky je, ako sami vidíte, na tom druhý StarCraft taktiež bez výraznejšieho posunu. Dobre, isteže, máme tu možnosť rozlíšenie na milión krát milión bodov, detailné textúry, nádherne vymodelované jednotky, sem-tam nejaký ten podarený výbuch. Ale stále sa na hru pozeráme len z izometrického pohľadu (je možný skokový zoom) a celé to pôsobí ako spred niekoľkých rokov. Mieru detailnosti pocítite okamžite, taktiež vás uchvátia animácie pohybov jednotiek či samotných výstrelov. No nič to nemení na tom, že sa na hru pozeráte akoby spred niekoľkých rokov. Paradoxne je to klad a hra je vyšperkovaná pri pomerne nízky HW nárokoch. Nemusíte sa starať o kameru, ktorá bola často v stratégiách vašim ďalším nepriateľom. Samotné hranie je aj vďaka tomuto systému maximálne prehľadné, intuitívne. Niekomu môže vadiť masívny ovládací panel, už akoby trademark Blizzardu, ktorého sa nechce zbaviť. Je pravdou, že zaberá miesto a animácie jednotiek v okne či ďalšie zbytočne prázdne miesto by sme radi oželeli. Ale stále je to príjemný závan nostalgie. Navyše tentoraz nie sme obmedzení počtom vyznačených jednotiek. Horšie je, že označiť môžete len tie, ktoré práve vidíte na obrazovke. Dá sa to prežiť, všetky ostatné drobnosti (výber jednotiek jedného druhu dvojklikom na jednu z nich, klávesové skratky) sú prítomné. Nadávať sa rozhodne nedá na ozvučenie, ktoré tvorí – na strategickú hru nevídané – veľmi podstatnú súčasť hrateľnosti. Tak to však má byť, veď už pri prvom Call of Duty sme sa presvedčili, že ak to poriadne búcha, tak aj tie strieľačky dokážu byť zábavné. StarCraft II: Wings of Liberty na bojisku zvučí pomerne tradične, avšak okrem streľby, pohybu a ohlasovania jednotiek tu máme výrazne zastúpené i zvuky z pozadia, čo hlavne pri komornejších a o to napínavejších misiách výrazne zdvihne podiel atmosféry. Hudba ako taká má dostatočný spád – najviac sa z nej budete tešiť v menu hry, respektíve jednotlivých miestnostiach vesmírnej lode, po ktorých sa prechádzate. Ak v miestnej kantíne začne vyhrávať Sweet Home Alabama, budete sa vám vesmírne plavidlo pripadať omnoho útulnejšie. Kampaň je akoby pre univerzum StarCraftu len tutoriálom. Misie odporúčame hrať viackrát, máte ich prístupné i po úspešnom dokončení a môžete tak získať dodatočné body či achievementy, no hlavne sa naučíte používať správne jednotky na vhodné situácie a prispôsobovať sa im. Ďalej dostanete za splnenie sekundárnych úloh bonusové body, za ktoré si nakupujete rôzne vylepšenia proti ostatným rasám a podobne. Okrem samotných jednotiek, ktoré si vylepšujete taktiež, tak dávate upgrade-y i do budov a ďalších špecifických vlastností ovplyvňujúcich hranie. To dôležité však príde v multiplayeri prostredníctvom Battle.netu. Je možné hrať i samostatné mapy ako skirmish (je ich niekoľko desiatok) proti AI, či dokonca plniť Challange úlohy na špeciálne pripravených mapách. Hromada materiálu na desiatky hodín a to teraz bez akéhokoľvek preháňania. Aj keď kampaň dohráte (na normálnu obtiažnosť bez snahy o plnenie sekundárnych úloh) za 12-15 hodín, stále cítite, že ste hrou len prebehli (a nehrali na Hard a vyššej obtiažnosti) a spomínaný bonusový obsah vám vystačí na dni hrania bez toho, aby ste vôbec premýšľali nad tým, že nejaký multiplayer existuje. A pokým nebudete mať použitie všetkých jednotiek v malíčku (hlavne ich sekundárnych vlastností), dostanete párkrát po ústach. Multiplayer prebieha výhradne cez Battle.net, do ktorého sa prihlasujete i po spustení hry (pre hranie samotné v offline móde potrebný nie je, no potom sa vám nezapisujú achievementy), takže zabudnite na LAN party, no je tu samozrejme možnosť vyhľadávanie priateľov, takže si napokon zahráte. Hneď na začiatku odporúčame spustiť si cvičné zápasy v tréningovej lige, ktorých výsledky sa vám nezapočítavajú do vašich štatistík. Ak si myslíte, že to môžete skúsiť naostro, nemusíte čakať, tieto zápasy preskočíte a čaká na vás niekoľko matchov, podľa ktorých budete zaradení do jednotlivých líg. Z nich je možné postupovať oboma smermi a verte, že v tomto prípade už ide do tuhého. Mapy sú rôznych veľkostí pre dvoch až ôsmich hráčov. Niekedy je zážitkom už len sledovať hranie ostatných profíkov, ktorí vás poľahky odrežú od surovín, bránia dôležité posty a podobne. V multiplayeri sa taktiež prejavuje vyváženosť jednotiek – na to všetko však prídete sami. Samozrejme si môžete zvoliť ktorúkoľvek rasu a nie ste obmedzení bojovaním za ľudí – čakajú vás Zergovia spoliehajúci sa na početnosť i technologicky vyspelí Protossania. To, že multiplayer je určený prevažne skúseným hráčom, ktorí mu obetujú i niekoľko dní (týždňov) čistého času, je samozrejmé, no matchmaking systém vám dokáže pridať partnera podobných schopností a skúseností, takže nie vždy musíte dostať výprask. Je absolútne jedno, či si StarCraft II: Wings of Liberty kúpite kvôli singleplayeru alebo multiplayeru. Hra je maximálne kvalitná i samostatne – pre hru jedného hráča a viacerých. Chyby sa hľadajú ťažko, ale keď už nejaké musia byť, tak pathfinding jednotiek nie je dokonalý a celkovo je AI niekedy koná neuvážene (vaše i súperove jednotky) a jednotky pôsobia dezorientovane. Nejedná sa o žiadny markantný problém ako napríklad pri Supreme Commander 2, kde sa to hlúpymi jednotkami len tak hemžilo. Pre našinca môže byť problémom cena – keby nebolo akčných cien internetových shopov, predával by sa druhý StarCraft za 60€. Filozofia Activisionu je v tomto z hľadiska vydavateľa rozumná, zákazník však musí krútiť hlavou nad nenažranosťou tohto giganta herného priemyslu. Čo si však budeme hovoriť: je to hra od Blizzardu, takže na stôl tých niekoľko papierových bankoviek položíte. Že sa budete baviť, je zbytočné (znovu, znovu a znovu) zdôrazňovať. Najlepšia real-time stratégia za posledné roky. Po dvanástich rokoch tak z trónu odchádza unavený StarCraft a nastupuje nový panovník. Naše hodnotenie: 96%

Kategoria: Review

Jeden komentar

Zanechat komentar

Musite byt prihlaseny ak chcete kometovat dany clanok.