The Guild

Váš undergroundový herní portál

Autor: Pridané: Červenec - 12 - 2010 Zobrazene 2752 x Dátum vydania: Developer:

Letíme si s kamarátom vo vrtuľníku, reku ideme si zastrieľať na nejaký ten zabudnutý ostrov. Rozkazy sú viac než jasné. Investigovať, zaistiť a v prípade potreby postrieľať čokoľvek, čo by hladký priebeh misie mohlo narušiť. Kolega sa díva mojím smerom, pod nami sa črtá len nekonečné more. Onedlho v diaľke vidíme zvláštny úkaz. Akoby nekonečný prúd energie smeroval zo zeme až hlboko do výšok stratosféry. Niečo asi nebude v poriadku. Začína mi dochádzať, že som to zrejme s tou dobrovoľníckou činnosťou pre americkú armádu tak trochu prehnal. Ale s tým už nič nenarobím. Vrtuľník je onedlho ostrovu nadostrel. Opantáva ma mocný pocit nepríjemného tušenia toho, ako sa toto celé asi skončí. Ešteže neprší, pomyslím si nadopovaný adrenalínom. To by som sa celý zamočil a táto misia predsa nemá trvať dlhšie ako pár hodín. Zrazu vidím obrovský záblesk. Kolega zamrmle čosi o EMP pulze, a máme len pár sekúnd, kým sa náš letiaci „tátoš“ skymáca len pár metrov vedľa brehov ostrova. Polomŕtvy si ležím na móle a premyšľam nad dvomi vecami. Čo sa to vlastne stalo a čo asi tak znamená skratka EMP. Mal som v škole asi dávať väčší pozor.

 

 

Akoby úplným zázrakom sa mi okrem rozbitej hlavy a pár odrením nič nestalo. Vysielačka funguje, zbraň mi samozrejme odplavila bujará voda navôkol ostrova. Kolega mi síce do vysielačky hovorí čosi o spolupráci, avšak mne je dávno jasné, že som v tomto sám. Nehostinné prostredie mi pripomína, kde to vlastne som. Rovnako tak nápisy na stenách sú zrejme v azbuke. V ruštine som nikdy nevynikal, ale to je už na tomto miete úplne jedno. Katorga 12 mi otvára svoje zabudnuté zákutia tak, ako ešte hádam nikomu predo mnou. Neľudsky pôsobiace zvuky ma sekundu po sekunde presvedčujú o nevyhnutnosti pohybu a hľadaní bezpečného miesta. Poberám sa teda smerom hlbšie do vnútrozemia ostrova, aby som paradoxne dokázal z neho uniknúť preč.

Postupným hľadaním mi to celé pripadá viac a viac ako zlý žart. Síce sa píše rok 2010, no očividne do tejto základne nik nevstúpil dobrých päťdesiat rokov. Zodpovedá tomu aj vybavenie miestností, kde sa iba sem tam mihne osamelý telefón, či nefunkčný písací stroj. Tajomstvá ostrova však v tejto chvíli ostávajú skryté a odhaliť ich mi dá omnoho viac námahy, ako som pôvodne predpokladal.

Takto nejako sa odvíja dej titulu Singularity, od vývojárov v Raven a vydavateľov v Activision. Úprimne povedané, neočakával som od neho veľké veci, pretoze som okrem nejakého toho videjka spred dvoch rokov o ňom absolútne nič nevedel. Žiadne nahypované reklamy na všetkých hráčskych stránkach, či videá, alebo čokoľvek iné. Marketingoví manažéri zrejme zhodnotili nutnosť investícií a skôr ich „vrazili“ do hry samotnej. A že urobili dobre, to sa môžete staviť. Možno by si tento príklad mali zobrať aj iné spoločnosti, ktoré skôr ako o perfektný vnútrajšok stoja o prenádherný obal s hnijúcim vnútrom. Čim je však titul Singularity tak výnimočný?

 

 

O príbehu si už viac hovoriť nebudeme, musí vám stačiť pár riadkov v úvode. Odvíja sa svižne, mysliac pritom na primerané odhaľovanie podstatných faktov. Podobne ako napríklad v BioShocku tu nájdeme množstvo audiologov, ktoré podávajú vždy subjektívny pohľad na skutočnosti minulosti. No na rozdiel od spomenutého BioShocku má táto forma aj jedno malé negatívum. Pri ich počúvaní musíte fyzicky stáť blízko pri nich, pretože inak sa hlasitosť znižuje, až nakoniec nepočujete nič. Nie je to nič extrémne, ale stáť povedzme tridsať sekúnd na jednom mieste, kým za rohom číhajú nepriatelia, nie je med lízať. Hlavne s prihliadnutím na fakt, že si tak odkrývate chrbát. Zaujímavo taktiež pôsobia reklamno – výchovné materiály, prítomné v premietačkách. Tie vám podávajú vyčerpávajúce informácie o živote na Katorge 12, ťažbe elementu E99, či aké sú jeho účinky na cestovanie v čase a ľudské telo ako také.

Po prvých pár minútach sa dostaví pocit, akoby ste hrali starý dobrý Half Life. Nebudem tu rozpisovať ako veľmi veľmi pozitívne to je. Od čias práve tohto titulu som tento pocit pri žiadnom inom titule nemal. Áno, BioShock či Dead Space mali v sebe nespochybniteľné čaro, no Singularity sa podľa môjho názoru najviac približuje k vynikajpcim dobrodružstvám pána Freemana v blízkej budúcnosti. Akurát to celé ide ruka v ruka s všetkými neduhmi Half Lifeu ako takého. Za zmienku stojí jasná linearita, ktorá niektorých hráčov zrejme odradí. Vždy je len jedna cesta a ak sa vám na chvíľu zazdá, že máte tie cesty dve, tá druhá onedlho končí slepou uličkou s nejakými nábojmi, či health packom na zemi. Aspoň sa ale nestratíte a hráme predsa nefalšovanú FPSku a nie nejaké obrovsko – rozľahlé RPGčko.

 

 

Hra taktiež na rozpovedanie príbehu využíva návraty do minulosti (alebo aj flashbacky ak chcete), odohrávajúce sa priamo pred vašimi očami. Dianie tak dostáva preportebný náboj a vy zase značne depresívne pocity. Ono totiž vidieť ako sa partia vedcov snaží uniknúť z osídiel mutantov nie je ničím príjemným. Hlavne ak viete, že sa im to nepodarilo a celé to prostredie za päťdesiatok rokov ostalo takmer nezmenené. Kiežby sa im dalo nejako pomôcť.

Z hľadiska inovácií je tu ale predsalen niečo, čo stojí za zmienku. Ako som už pred chvíľou kdesi nesmelo naznačil, dostanete možnosť manipulovať s časom. Čo by za to každý slovenský fanúšik po zápase s Novým Zélandom dal, o tom nie je nutné vôbec pochybovať. Mať tak možnosť vrátiť sa späť v čase, či posunúť sa o čosi do budúcnosti dáva hráčovi úplne netušené možnosti. A to teraz nehovorím čisto o opravovaní rozbitých schodísk, barelov, alebo skriniek. Môžete s prehľadom nechať vojakov zostarnúť o niekoľko storočí, čo bohužiaľ nerozchodia. Aspoň sa tak ich dôchodkový systém nezačne otriasať v základoch, ako je tomu v mnohých štátov Európskej únie. K používaniu (nielen) manipulácie s časom slúži futuristická rukavica, prechádzajúca neustálymi vylepšeniami. Takto hra predstavuje nové a nové herné mechanizmy. Ich využívanie následne naberá na obrátkach s každou ďalšou odohranou minútou.

 

 

Avšak hra si taktiež požičiava aj s iných titulov. Za všetko spomeniem napríklad systém vylepšovania zbraní, ktorý nápadne pripomína ten použitý v Dead Space. Atmosférou zase tak trochu pripomína Metro 2033, no s omnoho lepšie spracovanými nepriateľmi. Tí su vskutku variablilní. Nájdete tu okrem klasických vojakov aj ďalšie štyri ci päť druhov nepriateľov. Slepí zombíci, obrovskí mutanti, neviditeľné bytosti s veľkými hlavami, či na malého votrelca sa podobajúce „hávede“. Prevetrajú vaše schopnosti, pretože na každého musíte ísť inak. Okolo niektorých stačí pomaly prejsť, čo vytvára úplne hororové zážitkym, no a druhých je nutné rozstrieľať na márne kúsky. Nábojov je už na normálnej úrovni obtiažnosti vskutku málo a neviem si predstaviť, ako to vlastne vyzerá na hard. Vo svojom bohatom doterajšom hraní sa mi totiž nestalo, aby som ani v jednej zo svojich zbraní nemal žiadne náboje, no tu sa to s prehľadom deje na opakujúcej sa báze. To sú potom iné pocity, keď ste odkázaní len na dobrú vôľu toho najvyššieho.

Ak som už spomenul náboje, nedá mi nespomenúť zbrane ako také. Ich modely sú urobené precízne a streľba z každej z nich má svoje špecifiká. Aj tu vidieť ako si tvorcovia dali záležať, pretože nič neodflákli. Síce čo už môžete vylepšiť na klasickom AKčku, či snajperke. I tak sa však pocit znudenosti nedostavuje. Nad všetkými zbraňami vyniká akási experimentálna ostreľovacia puška, dávajúca vám do rúk netušené možnosti. Po vystrelení guľky máte možnosť ovládať ju ešte za letu, a celé je to zakončené vybuchnutím cieľa (ktorým je obvykle nič netušiaci vojak). To som tuším ešte v žiadnej hre nevidel. Škoda len, že táto zbraň sa objavuje len marginálne.

 

 

Ovládacie prvky sú dotiahnuté do takmer dokonalosti, avšak je potrebné si na všetko pekne zvykať. Keďže som to hral z xboxovým ovládačom, tak ich rozmiestnenie viem posúdiť najmä v tejto rovine. Akurát zamrzí, že pravá páčka má pridelených trochu veľa funkcií, čo sa odráža miestami na neadekvátnosti vašich reakcií. Ale po chvíli cviku si zvyknete aj na horšie veci. Obrazovo hra dosahuje nadpriemeru, s meniacimi sa prostrediami. Stiesnené katakomby splaškových tunelov striedajú otvorené scenérie budov Katorgy 12, ktoré sa zavše striedajú ešte s čímsi iným. Zvuk spríjemňuje hranie na vysokej úrovni a dotvára celkovú atmosféru. Nahovorenie je verné angličtine s ruským prízvukom presne tak, ako to máme radi.

Čiže čo môžete čakať od najnovšej pecky po názvom Singularity? Tak zoberte si nepriateľov, atmosféru a spôsob vylepšovania zbraní z Dead Space, pridajte k tomu inovatívnosť, retro šťýl, evolvovanie postavy a vedu z BioShocku, doplňte to lokáciami, jazykom a nadupanosťou Metra 2033 a na záver pridajte ešte štipku legendárnosti Half Lifeu a máte výsledok. Titul, kvôli ktorému si aj v deň svojho prvého výročia sobáša nájdete viac ako štyri hodiny na to, aby ste si ho zahrali. Potrebujete ešte nejaký ďalší komentár?

Naše hodnotenie: 87%

Kategoria: Review

3 Komentarov

  1. Moloko napsal:

    Hral niekto túto hru? Alebo ste len stiahli recenziu s nejakého iného portálu?

  2. Werewolf napsal:

    Samozrejme, že Grave túto hru hral. Ak by si našiel recenziu, ktorá sa apoň trochu podobá na tú našu, tak daj vedieť.

Zanechat komentar

Musite byt prihlaseny ak chcete kometovat dany clanok.