The Guild

Váš undergroundový herní portál

Autor: Pridané: Červen - 30 - 2010 Zobrazene 507 x Dátum vydania: Developer:

Ohnisko útulného táboriska pomaly ale isto uzatváralo svoj osud, keď ma zrazu hrejivé letné lúče vychádzajúceho slnka opäť raz donútili otvoriť oči. Ranná rosa hladkajúca čerstvo vyrastenú trávu, jelene pasúce sa na neďalekej lúke a k tomu svorka rozkladajúcich sa, profesionálne “vykuchaných” vlkov dávala jasne najavo, ako idylicky môže život na divokom západe začiatku 20. storočia vyzerať. Samozrejme, váľať sa len tak v tráve ešte veľa osohu pre ľudstvo neprinieslo, a tak som sa, po okraj žalúdka naprataný výborným vlčím mäskom, pomaly postavil na nohy. Spakovať si svojich pár švestiek som sa samozrejme neunúval – veď predsa, ten obal z horalky, ktorou som posilnil svojho koníka, sa určite časom rozloží, rovnako ako torzá mršín, ktoré mi padli na úžitok. Tak či onak, filozofovaním na divokom západe si človek akurát tak uženie guľku v hlave a preto som rýchlym náhľadom do notesu zanalyzoval moju aktuálnu situáciu.

“Hmm… 8 hodín ranných, nedeľa. Nedeľa? Veď v nedeľu sa nedelá!” Spásonosná myšlienka premrhania dňa nič nerobením ma napadla ako jed čiernej mamby a tak som sa chytro vyštveral na koníka, len aby som one choroboplodné myšlienky zahnal do úzadia.

Vysadený na chrbte majestátneho štvornohého párnokopytníka (ktorý je tak blbý, že spí postojačky – ehm) som so spomienkou na repete ešte raz zalovil do možných aktivít, ktorými by som vyplnil inak nudne sa vyvíjajúci den. Postupným aktivovaním za brucho a hlavu sa škrabkajúcich mozgových buniek som nakoniec došiel k osvieteniu.

“Heuréka! Už to mám – dnešný plán – zabíť 3 medveďov headshotom + jedného upižlať mojim nožíkom na maslo!” Už by bolo aj na čase získať ten titul majstra lovca, no nie?” Náhle obdarený schopnosťou logicky uvažovať, vydal som sa smerom k oblasti zvanej Tall Trees, mieste kde divá zver svojim počtom dosahuje hodnôt preľudnenosti. Moja cesta do zvolenej destinácie naprieč prekrásnymi prériami a lúkami sa ale neobyšla bez drobných problémov či zdržaní. Vrámci drobnej zastávky u Thieves Landing som sa nechtiac dostal do potyčky s miestnym pištolníkom. Vraj som pri rýchlej partičke pokru podvádzal čo nebola vôbec pravda – veď som išiel len vypustiť štavu, jeho imbecilita že držal karty tak, že ich videla polka vesmíru?! V tom okamihu to bolo ale aj tak jedno. Face to face duel sa odohral tak ako to poznáte zo špagetti westernov – obaja sme tasili, rýchlejší vyhrával. Keďže vám túto story vyprávam, 3x hádajte, kto vyhral. No predsa súper! Škoda len, že mieril iba do stehna a tak som mal dostatok času nato mu nechať guľku dôkladne prejsť hlavou. Chudáčisko, ten deň mal naozaj štastia po okraj. Nielenže prišiel o peniaze, ale navyše mu miesto, kde kedysi vegetil mozog, teraz vypĺňal konský trus, do ktoreho aj s celou svojou deravou hlavou padol.

“Nuž, život vie byť krutý” pomyslel som si a s pietnou spominkou na čerstvo zosnulého som sa opäť raz vydal na cestu. Tá netrvala dlho – stúpajúci charakter terénu a sem tam poletujúca snehová vločka dávali jasne najavo, že sa blížim k svojmu cieľu. Husté krovinaté a stromovité porasty mi začínali pomaly, ale isto naháňať strach. V momente, kedy som si začínal uvedomovať stupiditu môjho rozhodnutia, už ale bolo o mojom osude rozhodnuté. Trojica medveďov kalibru grizzly si to šinula priamo ku mne a tak som reflexne schmatol moju vernú medvedobíjku. Hbite som do nabiehajúcej hory masa vypálil dva náboje a zo zatvorenými očami len tipoval, aký kurz má môj život VS život krvilačného tria. Našťastie, bohovia lovu stáli v tom okamihu pri mne a ja som sa tak mohol radovať z úlovku, ktorý mi vynesie pekných pár eur navyše. Čo čert ale nechcel, radoval som sa až príliš predčasne. Spoza krovia ma totižto sledoval posledný medvedí kamarát, ktorý zhrozený genocídiou vykonanou na jeho rodine neváhal a vyrazil do svojej poslednej spanilej jazdy. Keďže v danom okamihu som svoju medvedicu mal (ja vôl) zaseknutú v sedle koníka (teda na koníkovi), neostávalo mi nič ine len tasiť nožík a rozdať si to s “méďom” na férovku.

Bitka trvala pekných pár minút. Počas nich sme sa s medveďom naháňali po celom lese, behali v kruhu a vo všeobecnosti vyvádzali samé nezbednosti bez toho, aby sa jeden z nás odhodlal k útoku. A keďže aj v divočine platí pravidlo, kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí – náhle som pocítil silnú bolesť v mojej pravej paži. Nechápavým pohľadom som sa obzrel k miestu bolesti a koho tam nevidím? Priateľsky zakusnutého vlka. Avšak, kým som ho stihol striasť z ruky, jeho kolega, ktorý sa zrejme dopočul o mojej vyvražďovačke ich susedného kmeňa – mi s chuťou už ohlodával moju stehennú kosť. No a aby bolo dielo dokonané, do akcie sa priplietol aj onen medveď, ktorý mi jedným máchnutím tlapy rozpolil tvár. Harvey Two-Face… boli moje posledné myšlienky a zatiaľ čo si na mne medvedík a svorka vlkov pochutnával, život mi pomaly ale isto mizol z pred očí. A s ním aj nádej, že konečne získam ten vysnívaný titul. “Kua!” boli moje slová, po ktorých som vydýchol naposledy.

Veru tak – život v titule Red Dead Redemption je všetko iné, len nie prívetivý. Virtuálny svet divokého západu, tak ako si ho predstavujú majstri na free-roam akcie, Rockstar, je totižto natoľko nebezpečný, až si ho zamilujete do takej miery, že vám tá pravidelná smrť ani len nebude pripadať frustrujúcou. Veľkú úlohu pri tom zohrá tradičný perfekcionizmus zo strany vývojárov, vďaka ktorému nie je RDR len ďalší z rady herných westernov, ale ten najlepší herný zážitok bez ohľadu na to, ktoré obdobie dejín popisuje. A to inak, ako uvedeným majstrovstvom nazvať nemožno.

Tradičný trademark Rockstarov, prepracovaný príbeh s množstvom bohato vykreselných postáv a indivíduí samozrejme nemôže chýbať ani v prostredí divokého západu. Ústredná postava Johna Marstona, hrdinu snažiaceho sa o odčinenie nekalých skutov svého mládí, je rovnako sympatická ako svojho času CJ alebo Niko a rozhodne tomu nahráva aj fakt, že tentokrát autori venovali podstatnie viac času vývoju postáv, ako deju samotnému. Samozrejme, aj ten v učitých etapách hry naberie maniakálne obrátky, ale prim hernej story tvoria práve jeho obyvatelia, okolo ktorých sa sútredila nielen drvivá väčšina hlavných, ale aj vedľajších misií. Keď tak nad tým spätne uvažujem, interakcia medzi vami a okolitým živým svetom bola a je to, čo robí z Red Deadu viac než len krátkodobú brainless zábavu a určite si na moje slová spomeniete, keď budete pomáhať mladej mexičanke v úteku či naopak, robiť si prču z ukecaného klamára Íra (v mechiku ho vraj volajú el rato – podľa neho v preklade líška, podľa zbytku sveta krysa). Tak či onak, v hre je oproti poslednému GTA výrazne viac dialógov, ktoré nevtieravým spôsobom budujú váš vzťah k hrdinovi a jeho okoliu. A ak mám vypichnúť nejaký obzvlášť úžasný moment, učite ním pre mňa bola z hľadiska príbehu posledná štvrtina hry, ktorá síce končí klasickým akčným finále, ale po ktorej nasleduje ešte hutná porcia misií, točiacich sa práve okolo veci, pre ktorú ste celú tú útrapnú cestu za dolapením svojich niekdajších kumpánov podstúpli. Práve ten záver, tie posledné hodiny s hrou vo vás určite vyvolajú najväčší príval emócií, pretože niečo tak prirodzené normálne a pritom silne sugestívne ešte žiadna iná hra nepriniesla. Bez zbytočnej konkretizácie.

Štrukútura misií je –ako sa dalo očakávať- silne inšpirovaná GTA sériami. No… v skutočnosti je onen systém hlavných a sekundárnych prác na chlp rovnaký ako v poslednom GTA. Pre chronických hľadačov originality je to rana pod pás, pre hráčov-normálov naopak výborná správa, keďže k RDR si budú môcť sadnúť a ihneď ho začať hrať bez nutnosti učiť sa novým konceptom a pravidlám. V princípe tak budete opäť vyhľadávať iniciály potenciálnych zamestnávateľov na vašej (mini)mape, pričom tentokrát si ale budete musieť vo väčšej miere dať pozor na čas, keďže herný svet funguje rovnako dokonale, ako ten v Liberty Ciry. Inými slovami – taký šerif sa s vami počas noci určite baviť nebude. Z hľadiska variability síce občas postrehnete tu a tam sa objavujúcu recykláciu, ale vďaka spomínanej story si veľmi rýchlo zvyknete, že aj triviálny job dokáže byť v spoločnosti čudákov neskonale zábavnou záležitosťou.

Na poli voliteľných jobov nastala z pohľadu ortodoxného GTA hráča zrejme najväčšia várka zmien. Tie súvisia predovšetkým z dvojicou nových ukazovateľov – menovite slávy a cti. Oba si zlepšujete (okrem iného aj) plnením vedľajších úloh, ktoré majú dvojicu podôb – buď ide o účtovanie s náhodnými prepadmi banditov, pomoc unášaným ženám či dolapenie náhodných kradošov či hľadaných grázlov, alebo sú to vetvené úlohy od konkrétnych osôb, na ktoré počas hry narazíte hneď niekoľko krát (akýsi variant zelených výkričníkov z GTA IV). Čo sa týka uvedenej dvojice premenných – slávy a cti. Zatiaľčo sláva vám bude s pribúdajúcimi odohranými hodinami len a len stúpať, česť môže klesnúť až do roviny, kedy budete považovaný nie za ctihodného občana ale za obávaného banditu, na ktorého hlavu je vypísaná slušná odmena. Samozrejme, taký status si vybojujete iba krádežami koní či vraždením nevinných resp. strážcov zákona, takže rozhodne to nebude čiste len vec náhody. Osobne som samozrejme išiel cestou dobráka od kosti, ale nevyhol som sa ani nečestným bodom, spojeným hlavne s vecou zvanou collateral damage – smrť nevinných, ktorý sa mi náhodou priplietli do cesty a ja som ich nechtiac rozdupal kopytami, prípadne rozstrieľal na kašu. V súvislosti s pestrou paletou činností nesmiem ešte zabudnúť na 5 majstrovských titulov, ktoré môžete získať splnením presne daných podmienok. Ide napríklad o majstrovský status lovca, ostreľovača či hľadača pokladov, ktoré si vybojujete či už zabíjaním určitej zveri, alebo v prípade posledného hľadaním pokladov na základe indy jones – style máp. Ostatné joby ako nočné hliadky, streľba na vtákov, “lámanie” koňov, rozličné kartové hry, kocky, pretláčanie či mexican stand-out duely už radšej ani nerozoberám, keďže sú rovnako dobre premyslené, ako hrateľné.

Prostredie divokého západu zo sebou okrem diametrálne odlišnej doby prinieslo aj radikálne zmenený vozový park a všetko, čo k nemu patrí. Totižto, s vozidlom sa v tejto hre stretneme možno tak 3x. Hlavným a prakticky jediným dopravným prostriedkom sa pre vás stanú kone. Ich majestátnosť vám doslova vyrazí dych – nielen čo sa ich technického spracovania týka (ich modely, animácie, svaly… to všetko je graficky doslova nenormálne) ale rovnako aj po stránke ich spravania sa. Ich inteligencia je samozrejme obmedzená, ale beda vám, ak to s “tlačením na pílu” preženiete – rýchly cval zvládnu len po určitú dobu, po ktorej vás v prípade vášho nátlaku bez rozmýšlania zhodia na zem. Rýchlosť štvornohých wild wild weste áut je potom daná kvalitou koňa a tie najlepšie z nich si budete musieť v rozľahlých prériach pracne uloviť sami. A keď už som načal tému lovenia koní, je na čase aby som trošku rozobral aj tematiku zbraní.

Laso, onen nástroj “lovenia” (nepoznám správny výraz – možno lasenie??) sa rozhodne stane jedným z vašich hlavných kamarátov. Odhliadnúč od pištolí, pušiek a dalších streľných zbraní samozrejme. Nielenže s ním budete “loviť” koníkov, ale dokonca vám poslúži aj ako nástroj pre spútanie banditov a grázlov, vďaka čomu si prídete na výrazne vyššie finančné odmeny než v prípade ich zabitia. Stačí že nešťastníka ulovíte lasom, spútate, naložíte na koníka a dopravíte pred miestnu šerifskú stanicu a pekná sumička je vo vašom vrecku. No, možno to neznelo až tak jednoducho ako variant popravy, ale tie cash za to rozhodne stoja. Ako už býva v ekonomike zvykom, kolobeh peňazí je základným funkčným atribútom obchodu a tak budete svoje peniažteky získané ako plnením misií, tak aj predajom vecí z ulovenej a vykuchanej zverí, oplieskavať na nové zbrane (klasické bolt-action pušky, winchestrovky, brokovnice, revolvery či dokonca sniperky), liečivá či doplnky, dočasne vylepšujúce rýchlosť vášho koníka alebo vašu koncentráciu počas streľby. Apropo, Dead Eye. To je názov westernovského bullet-timu, ktorý vám umožní v spomalenom režíme precízne zacieliť a označiť hneď niekoľko cieľov. Síce vám to v jeden konkrétny herný okamih nepomôže, ale po zbytok hry budete túto featurku využívať naozaj v hojnom množstve.

Pomaly ale isto som sa prepracoval k tomu zásadnému a pádnemu aspektu, kvôli ktorému je RDR tak neskutočne atraktívny – k hernému prostrediu. Preč sú vysoké budovy a hustá zástavba, preč su desiatky pedestrianov a dopravných prostriedkov, preč je hluk dopravy a miestnej kriminality. Divoký západ v podaní Red Deadu je doslova prehliadkou tých najkrajších a najmalebnejších archetypov, aké spomínané obdobie histórie US ponúka. Majestátne kamenné útvary na štýl Grand Cannyonu, obrovské, slnkom zaliate prérie, čiastočne zasnežené lesy na úpätí hôr, malebné riečky a jazerá, vyprahnuté púštne oblasti s množstvom kaktusov – skrátka, je tažké nájsť čo i len smietko nedostatku na tak úžasnej hernej scenérií, akú nám autori servírujú. Hra navyše podporuje maximálny dohľad naprieč celým herným svetom a tak sa sprvu neubránite dojmu, že herná plocha je výrazne menšia, než u spomínaného GTAčka. Musím vás ale upokojiť – ide len o fatamorgánu. V skutočnosti je celé herné pole tak neskutočne rozsiahle, že aj po 20 hodinách hry budete mať problém sa na tých sporadických cestách zorientovať. Na celkovo dychberúcej kvalite prostredia sa taktiež podpisuje aj jeho maximálna vierohodnosť, podporená prirodzeným životom v rámci jednotlivých pásiem. Medvede v horských oblastiach, bizóny na pastvinách, líšky, skunkovia, vlci, hyjeny či dokonca občasný panter; to všetko neskutočne oživuje herné prostredie vďaka čomu sa ani na okamih nebudete cítiť osamotení a akoby vytrhnutí z kontextu. Nakoniec nesmiem ani zabudnúť na dynamicky sa meniace počasie s vizuálne krásnymi prejavmi a keď uvidíte ako sa vzduch pod ťarchou horúcich letných lúčov nad prériou netrpezlivo tetelí, určite mi dáte za pravdu že v podobne atraktívnom prostredí ste sa zrejme ešte vo virtuálnej koži doteraz nepohybovali.

Ono, celkové technické spracovanie, aj keď postavené na základoch obsolentného enginu, jednoducho nemá v súčasnosti konkurenciu. Všetko funguje ako má, každý prvok je na svojom mieste, nič neprečnieva, nič nechýba. Skrátka, v úvode spomínaný perfekcionizmus je očividný na každom kúsku hry. Čerešničku na torte potom už len obrazne dotvára špičkový dabing ponúkajúci vybrúsené slovné prestrelky či v neposlednom rade aj podarené animácie postáv a zveri, ktoré len a len počiarkujú to, čo už isto iste tušíte – Red Dead Redemption je bez diskusií ojedinelý herný produkt, ktorý si zamilujete bez ohľadu na to, či ste fanúšikmi žánru alebo nie. Simply – a must have!

Kategoria: Review

Zanechat komentar

Musite byt prihlaseny ak chcete kometovat dany clanok.