The Guild

Váš undergroundový herní portál

Autor: Pridané: Únor - 15 - 2011 Zobrazene 1237 x Dátum vydania: Developer:

Nemecký vývojársky tím Crytek musia poznať všetci hráči bez výnimky – či už ide o čistých konzolistov alebo hráčov užívajúcich si mobilnú zábavu na handheldoch. Doposiaľ sa síce prezentoval iba na PC platforme, no podobne je na tom napríklad i Blizzard a povedzte, kto dnes nepozná StarCraft, WarCraft či Diablo? Tam, kde Blizzard dlhé roky testuje a vsádza na geniálne vybalansovanú hrateľnosť, vykračuje Crytek cestou technológie a podmaňujúceho spracovania, ktoré dokáže nahradiť v akčnom žánri originálne prvky či prepracovaný príbeh. Skrátene: prvý Far Cry a Crysis (spoločne s prídavkom Warhead).

Žánru strieľačiek z vlastného pohľadu ostáva Crytek i naďalej verný v Crysis 2, no tentoraz sa nechce orientovať výhradne na PC platformu. Aj kvôli pomerne vysokej miere pirátstva. To z ich projektu Crysis spravila len tak trochu lepšie predávaný titul, ktorý konzolovým hrám nesiahal ani po členky a ktovie, či sa vôbec zaplatil dlhoročný vývoj. Vizuálna nádhera prvého dielu nás dostala, to áno, určite každého. Ani dnes si nedokážeme užiť Crysis na plné detaily v najvyššom rozlíšení, pokým nemáme počítač za pekných pár papierov. Po stránke hrateľnosti to bolo trochu slabšie, no stále išlo len o subjektívne dojmy a výsledok bol v každom prípade jednoznačný: túto hru musíte mať. Pokračovanie pritlačí presne tam, kde sme to v kritike jednotky považovali za potrebné a skrátka neprídu ani konzolisti. PC hráči síce začnú šomrať, no nemusia sa ničoho obávať, dostanú technologicky najprepracovanejšiu verziu.

O singleplayeri len skrátene: mimozemská návšteva sa napokon neukázala ako priateľský pokec pri čaji o piatej a invázia z vesmíru pokračuje. Nezastaví ju nič, veľkomestá a metropoly zívajú prázdnotou, evakuácia posledných zvyškov civilizácie do úkrytov mimo dohľad nepriateľa skončila. V ruinách New Yorku však pokoj nevládne a váš boj sa len začína. V špeciálnom obleku Nanosuit druhej generácie zvádzate boj nielen s emzákmi, ale aj armádou, ktorá si z vás chce spraviť trhací kalendár. Crysis – a druhý diel dvojnásobne – sa od ostatných akčných hier odlišuje práve oblekom Nanosuit, ktorý vám dáva výhodu nad ostatnými vďaka špeciálnym vymoženostiam. Ponúka zvýšenú silu, takže sa stanete odolnejšími a zároveň dokážete úderom poslať protivníka k zemi tak, že aj Chuckova kopačka z otočky bledne závisťou. Alebo vsadíte na rýchlosť a stúpnu vaše atletické atribúty. Skrátka neprídu ani tichí zabijaci, ktorí si aktivujú neviditeľnosť a zakrádajú sa s ostreľovačkou v ruke poza chrbty nepriateľov likvidujúc ich zo zálohy.

A áno, Crysis 2 samozrejme bude vyzerať a znieť vynikajúco. Podľa sľubov vývojárov sa môžeme konečne tešiť aj na zaujímavý príbeh. To všetko vieme. Tentoraz sa však pozrieme na multiplayer.

Hrateľnosť podpory viacerých hráčov sa dá prirovnať skôr k akčnejšiemu štýlu typu Call of Duty, než napríklad o čosi taktickejší Battlefield. Odhliadnuc od zbraní, ktorých používanie si musíte osvojiť, je dôležitým ukazovateľom vašej úspešnosti používanie Nanosuitu. Prepínanie jednotlivých módov sa ukazuje ako nesmierne dôležité z hľadiska vášho preferovaného štýlu, pričom nechýbajú ani jednotlivé triedy podľa voľby zbraní a ich ponuky. Pri testovaní jednej z máp situovanej na strechy budov New Yorku nemôžeme povedať, že by išlo o raj pre kemperov či ostreľovačov, hoci by sa podľa popisu zdalo, že im funkčnosť Nanosuitu priam nahráva – žiadne miesto na dokonalý úkryt sme nenašli, pričom platí dobre známe pravidlo akčnejšieho multiplayeru, že musíte byť neustále v pohybe, inak si vás veľmi rýchlo nájde nepriateľ a môžete byť pokojne i neviditeľní. Potešilo nás príjemné prechody mapy Skyline z interiérov do exteriérov. Nahráva to hrateľnosti a nemusíte sa obávať strohého level dizajnu. Navyše ak vám nevyhovujú priestranstvá a lepšie sa cítite vo vnútri, dokonale sa vybláznite i tu.

Nesmie chýbať už klasické levelovanie postavy. Okrem úrovne samotného hráča získavate špeciálne body aj do využívania jednotlivých vlastností Nanosuitu, čím dochádza k zlepšovaniu a jeho upravovaniu. Všetky triedy si odomykáte postupne, takže na začiatku v podstate nemáte prístup k ničomu a až neskôr sa dostanete k výberu triedy, respektíve zamerania a následnému výberu zbrane. Všetko sa deje postupne, no nedá sa povedať, že by boli hráči s väčším výberom vybavenia extrémne zvýhodnení. Ak totiž nedokážu správne použiť svoju výbavu a vhodne reagovať na situáciu, nepomôže im ani zbraň s niekoľkými vylepšeniami. Každá zbraň je modifikovateľná – s postupom v danej triede si otvárate nové možnosti úprav: zásobníky, mieridlá a pod. Podobne to funguje v už spomínanom Call of Duty a šírka odmien je v tomto prípade obdobná. Až dlhodobejšia prax však otestuje vyváženosť a funkčnosť multiplayeru ako celku.

Vcelku nás ale prekvapilo výrazné zameranie sa na samotný pohyb. Nie je to ako v iných akčných hrách, kde sa postavička jednoducho presúva – tu ide o dôležitú súčasť taktiky, keďže mapy sú stavané tak, aby boli čo najviac členité. Nebeháte len vodorovne, neustále sa presúvate po rebríkoch, zoskakujete z vyvýšených miest, beháte po stenách a nechýba ani šmýkanie sa po podlahe v štýle Mirror’s Edge. Je to zaujímavý prvok, ktorý vás donúti používať mapu ako skutočne interaktívne prostredie a dokonca sa vám často podarí z nepríjemnej situácie vysekať (s použitím Strenght mode vášho obleku, kedy viac znesiete) tým, že jednoducho utečiete, a to nie tak, že nohy na plecia a hybaj ho, ale pekne využívajúc prostredie. A funguje to a chce to samozrejme cvik a prídete na to až vtedy, keď vám to párkrát predvedie súper, ktorý vás následne s ironickým úsmevom pošle do kremíkového neba.

Na mape Skyline sme si mohli otestovať dva módy. Jeden bol klasickou variáciou na tímový deathmatch a pod názvom Crash Sites nájdeme obranu dôležitých bodov na mape po určitý čas. Tímový deathmatch je žiaľ klasickým chaosom, keďže hranie samotné je nesmierne rýchle, dokonca až besné. Crash Sites preverí kooperačného ducha hráčov omnoho lepšie: na mape sa objaví miesto, ktoré musíte brániť. V praxi dopadne niekde úlomok mimozemskej technológie, ktorý je nutné si privlastniť, a teda čakať a nenechať ho druhej frakcii, ktorá sa snaží o to isté. Podarí sa vám to, o chvíľu vám príde z nebies ďalší mimozemský pozdrav. I tak je však hranie skôr rýchle a akčné. Grafické spracovanie nie je tak ohurujúce ako v singleplayeri, no na druhú stranu je i napriek tomu v multiplayeri strieľačiek špičkou a zároveň je hra stabilná, bez zbytočného lagu.

Na Crysis 2 sa tešíme hlavne kvôli singleplayeru, ktorý by nás mal ohúriť príbehom, spracovaním i hrateľnosťou. Ako sa ale ukazuje, ani podpora viacerých hráčov by sa nemusela držať v pozadí. Nie je síce príliš pravdepodobné, že by Crysis 2 v MP začalo šliapať na päty Call of Duty či Battlefieldu, no ako alternatíva ide o viac než plnohodnotný projekt vďaka využívaniu Nanosuitu a bohatším možnostiam pohybu.

Kategoria: Preview

Zanechat komentar

Musite byt prihlaseny ak chcete kometovat dany clanok.